Stručný prehľad dejinami rybárstva – ochrana rybárstva, cechy a vývoj rybárstva u nás po ich zániku do roku 1939
Najstarším známym písomným dokladom týkajúcim sa ochrany rybárstva na našom území je Rybársky poriadok pre Podunajsko, ktorý vydal dňa 03.03.1583 panovník Rudolf II. Habsburský. Po ňom nasledovali Rybárske poriadky Karola III. Habsburského z roku 1729 a Rybársky poriadok Márie Terézie z roku 1771. Tieto v podstate umožňovali lov rýb aj spôsobmi, na miestach a v čase, ktoré v dnešnej dobe považujeme za zakázané. Napríklad v 16. storočí išlo o lov, dnes už sa v Dunaji nevyskytujúcej sa vyzy veľkej, pomocou diel na neresisku v Kolárove. Vyza bola jednou z najžiadanejších rýb na trhu nie len v Bratislave, Búde a Pešti, ale aj v neďalekej Viedni, pričom nemožno nespomenúť, že je veľmi plodná a je zdrojom kvalitného kaviáru. V súčasnosti sa už neresí len v spodnom doku rieky Dunaj i keď v minulosti migrovala až po Passau v Nemecku.
Pravek
Rybolov má veľmi dlhú históriu, tento sa už od nepamäti stal základom obživy našich predkov. Predpokladá sa, že lovom rýb sa zaoberali už aj predchodcovia dnešných ľudí. Najstaršie archeologické objavy svedčia o tom, že už od strednej doby kamennej t. j. u nás v období 10.000 až 5.000 rokov pred Kristom, bol rybolov bežnou súčasťou života vtedajších ľudí. Ľudia sa začali usádzať v riečnych údoliach, na brehoch jazier a morí bohatých na ryby. Práve z tohto obdobia pochádzajú aj najstaršie nástroje na lov rýb, ako harpúny, oštepy, udice, rybárske háčiky a súčasne sa začali formovať aj jednotlivé rybolovné spôsoby, ktoré pretrvávajú v modifikovanej podobe až doteraz. Možno predpokladať, že praveký človek lovil aj pomocou rôznych pascí, ale aj jedovatých látok z rastlín, ktoré na tom ktorom území rástli.